Prinútil som sa používať Linux bez terminálu týždeň

Môj vzťah s Linuxovým terminálom pravdepodobne nie je úplne zdravý. Na väčšine svojich zariadení som priradil Guake k tlačidlu Home a nebojím sa ho používať. Úprimne, môžem toto tlačidlo dokonca trochu zneužívať. Tá svalová pamäť nie je jemná. V momente, keď sa niečo aj len trochu nezdá, moja ruka sa pohne skôr, než sa myšlienka úplne utvorí. Guake sa vysunie na obrazovku, napíšem niečo krátke a rozhodné a problém zmizne tak rýchlo, že ho skoro ani nemožno považovať za problém.

Tak som ho vypol. Na týždeň bolo pravidlo jednoduché a mierne kruté. Žiaden terminál. Nie na inštalácie, nie na úpravy, ani na tie malé opravy, ktoré zvyčajne trvajú päť sekúnd a nikdy si ich človek nepamätá. Ak som to nemohol vyriešiť cez grafické rozhranie, gratulujem, teraz sa to stalo súčasťou môjho života.

Myslel som si, že to bude jednoduché

Linuxové pracovné plochy sľubujú, že môžete ignorovať terminál

Na papieri by to mala byť bezvýznamná udalosť. Používam Linux Mint, ktorý strávil roky zdokonaľovaním myšlienky, že Linux môže byť priateľský bez straty svojej výhody. A pri zrejmých veciach to fungovalo. Aplikácie som inštaloval cez Správcu softvéru bez premýšľania. Otvoriť, vyhľadať, kliknúť na inštalovať, hotovo.

Prezeranie, písanie, prehrávanie médií, dokonca aj spravovanie súborov naprieč diskami, všetko to fungovalo presne tak, ako malo. V tej chvíli bolo ľahké uveriť týmto sľubom. Ak bolo toto všetko, čo som potreboval, terminál by naozaj bol voliteľný. Na chvíľu som sa zamyslel, či som ho nepoužíval príliš zvykom, ako niekto, kto trvá na klávesových skratkách len preto, aby sa cítil rýchlejší, než v skutočnosti je.

Trhliny sa objavili rýchlo

Keď niečo spadne mimo zjavnej cesty...

Prvá skutočná trhlina sa objavila, keď som sa pokúsil nainštalovať niečo, čo nebolo pekne zabalené v Správcovi softvéru. Zvyčajne by som vyhľadal, skopíroval príkaz, stlačil Home, vložil a hotovo. Tentoraz som zostal vo grafickom svete. Vyhľadal som znova. Našiel som niečo podobné, ale nie úplne správne. Skúsil som alternatívu. Nakoniec som sa ocitol v cykle inštalácií typu „toto by malo byť to“, ktoré v skutočnosti neboli. Nakoniec som dostal, čo som potreboval. Len to trvalo dlhšie a pôsobilo to ako hádanie namiesto istoty.

Prišiel ďalší moment, keď som potreboval reštartovať nesprávne fungujúcu službu. Zvyčajne je to dvojsekundová záležitosť. Otvoriť terminál, reštartovať a pokračovať ďalej. Bez tejto možnosti som hľadal grafický spôsob, ako to urobiť, a nakoniec som sa vybavoval systémovými nástrojmi, ktoré zjavne neboli navrhnuté na takú rýchlu intervenciu. Nič sa nepokazilo. Len sa to stalo… procesom. A potom prišiel klasický scenár: úprava nastavenia súvisiaceho s konfiguráciou, ktoré nie je v UI viditeľné. Zvyčajne otvorím súbor, zmením riadok, uložím a pokračujem ďalej. Tentokrát som strávil viac času hľadaním zaškrtávacieho políčka, ktoré neexistovalo, než by trvalo to jednoducho opraviť priamo. Vtedy experiment prestal byť teoretický.

Musel som sa odnaučiť vlastné návyky

Odstránenie Guake ma prinútilo rozmýšľať

Guake je nebezpečný špecifickým spôsobom. Pretože je vždy vzdialený len o jednu klávesu, premieňa terminál na inštinkt. Nerozhodujete sa ho používať. Proste to robíte. Stáva sa súčasťou toho, ako premýšľate pri riešení problémov. Odobrať ho bolo ako keby niekto pridal trenie medzi myšlienkou a vykonaním. Všimol som si to prvýkrát, keď som chcel rýchlo aktualizovať všetko. Normálne stačí jeden príkaz a celý systém je za pár sekúnd vybavený. Bez toho som musel otvoriť správcu aktualizácií, počkať, kým sa obnoví, preklikávať výzvy a dohliadať na niečo, čo obyčajne len beží a neprekáža mi.

Rovnako pri kontrolovaní informácií o systéme. Zvyčajne zadám jeden príkaz a dostanem presne to, čo potrebujem. Tentoraz som však prechádzal panelmi s informáciami o systéme, ktoré zobrazovali všetko okrem toho jediného detailu, ktorý som hľadal. Jednotlivo sú to malé veci. Spolu však menia to, ako sa systém používa. Zachytil som sa, ako váham pred tým, než urobím veci, nad ktorými by som za normálnych okolností ani nepremýšľal. Nie preto, že by boli ťažké, ale preto, že sú teraz trochu otravnejšie než bývali.

Fungovalo to lepšie, než sa očakávalo

Linux obstojí aj bez terminálu

Napriek všetkému systém vydržal. Väčšina môjho dňa sa nikdy nedotkla oblastí, kde obvykle používať terminál. Prehliadanie, písanie, médiá, komunikácia, dokonca aj základná správa súborov cez sieťové zdieľania všetko fungovalo hladko. Ak si niekto nainštaluje Linux Mint a jednoducho používa to, čo má pred sebou, môže ísť dlhú dobu bez toho, aby kedykoľvek potreboval terminál. Neobmedzuje ho. Nenúti ho do ničoho.

To je veľká zmena oproti tomu, ako bol Linux kedysi vnímaný, a je to dôležité, ak sa snažíte priviesť niekoho nového do ekosystému. Bez terminálu sa môžete dostať veľmi ďaleko. Dosť na to, aby to pôsobilo ako voľba, nie povinnosť.

Terminál nie je povinný, ale odstraňuje trenie spôsobom, aký nič iné nedokáže

Na konci týždňa som znovu zapol Guake. Stlačil som Home a tam to bolo. Prvou vecou, ktorú som urobil, bolo niečo malé. Aktualizovať všetko naraz. Jeden príkaz, enter, hotovo. Žiadne okná, žiadne klikanie, žiadne čakanie, kým sa GUI prispôsobí tomu, čo som už vedel, že chcem. Potom som opravil jednu z tých malých nepríjemností, ktoré som ignoroval celý týždeň. Dva riadky, uložené, preč. Nič na mojom systéme sa nezmenilo. Stále to boli tie isté aplikácie, rovnaké nastavenie, ten istý počítač.

Zmenilo sa to, ako rýchlo som dokázal konať. Linux bez terminálu je použiteľný, pohodlný a oveľa kompletnejší, ako naznačuje jeho povesť. Ale keď ste zvyknutí riešiť problémy priamo, bez trenia, bez prekladu, bez meškania, je veľmi ťažké presvedčiť sa, že pomalšia cesta je akosi lepšia. Nie je to o nutnosti, ale o kontrole.