Windows Terminal má záložky s profilom pre každý shell, ktoré väčšina ľudí nikdy nenakonfigurovala

Väčšina ľudí otvorí Windows Terminal raz, vidí čierne okno s blikajúcim kurzorom a rozhodne sa, že to je všetko, čo sa dá robiť. Predvolené zobrazenie presne nevyvoláva zvedavosť. Napíšete, čo ste prišli napísať, zavriete ho a pokračujete ďalej. Ľahko sa dá prehliadnuť, že aplikácia, ktorú práve odmietli, je v skutočnosti plnohodnotný správca príkazového riadku s vrstveným systémom profilov, ktorý vám umožňuje každému shellu dať vlastnú identitu, domovskú základňu a vizuálne DNA.

Väčšina ľudí sa nikdy nedostane tak ďaleko. Nie preto, že by to bolo zložité, ale preto, že nič vás naozaj nesmeruje týmto smerom. Takže toto je ten pobádajúci impulz.

Rozbaľovacie menu, ktoré ste ignorovali, je miesto, kde všetko začína

Všetko, čo ste predpokladali, že je len čierna skrinka, sa ukazuje, že má nastavenia

Keď spustíte Windows Terminal, zvyčajne sa dostanete do akéhokoľvek predvoleného shellu, ktorý je nastavený na vašom systéme. Pre veľa ľudí je to PowerShell. Dostanete prompt a nič viac.

Čo si hneď nevšimnete, je malá rozbaľovacia šípka vedľa ikony plus v hornej časti okna. Je ľahké ju prehliadnuť, ale tam sa odhaľuje štruktúra aplikácie.

Kliknite naň a uvidíte zoznam shellov zistených vo vašom systéme. PowerShell, Príkazový riadok, akékoľvek distribúcie WSL, ktoré ste nainštalovali, možno Git Bash, ak ho máte nastavený. Ak sa stále zamýšľate, prečo používam Windows Terminal namiesto Príkazového riadku, táto schopnosť zlúčiť všetky vaše prostredia do jedného okna je veľkou časťou odpovede. Každý z týchto záznamov je samostatný profil a každý z nich sa dá konfigurovať nezávisle.

Toto je časť, ktorú aplikácia nikdy naozaj nevysvetľuje. Len zobrazí zoznam a nechá vás, aby ste si sami spojili fakty. Kedykoľvek otvoríte novú kartu z tohto menu, nespúšťate len prostredie shell. Spúšťate profil so svojimi vlastnými pravidlami. To znamená, že každá karta môže začať na inom mieste, bežať s inými oprávneniami a vyzerať úplne odlišne od ostatných.

Pod týmto zoznamom je možnosť Nastavenia, ktorá odhalí panel rozdelený do dvoch hlavných vrstiev. Hore máte globálne správanie, ako je Spustenie, Interakcia, Vzhľad a Farebná schéma. Skutočné jadro sa však nachádza nižšie, kde je sekcia Profily. Táto sekcia je rozdelená na Predvolené nastavenia a jednotlivé profily.

Predvolené nastavenia slúžia ako zdieľaná základňa. Akúkoľvek úpravu, ktorú tam vykonáte, aplikujete na všetky profily, pokiaľ ju niečo nenahradí. Jednotlivé profily dedičia od tejto základne a potom sa od nej oddeľujú tam, kde je to potrebné.

Predstavte si Predvoľby ako šablónu a každý profil ako prispôsobenú verziu. Tento vzťah je to, čo robí systém flexibilným bez toho, aby sa stal opakujúcim sa.

Profily sú to, čo premieňa identické karty na prostredia vytvorené na konkrétny účel

Každá mušľa si zaslúži vlastnú farebnú schému a teraz už viete, kde ich nájsť

Keď pochopíte, že za každou kartou stojí profil, ďalším krokom je tvarovať tieto profily tak, aby skutočne slúžili svojmu účelu.

Začnite s časťou Predvolené nastavenia. Tu nastavujete tón pre všetko. Písmo, veľkosť, medzery, farebnú schému. Hore je panel s živým náhľadom, ktorý sa aktualizuje, keď robíte zmeny, čo umožňuje ľahko experimentovať bez toho, aby ste sa k čomukoľvek zaväzovali.

Predvolený font, Cascadia Mono, je už pevný, ale môžete prepnúť na akýkoľvek nainštalovaný font. Malé úpravy tu majú väčší účinok, než by ste očakávali. Zvýšenie výšky riadku napríklad uľahčuje prehliadanie hustého výstupu počas dlhých relácií. V farebných schémach môžete priradiť jednu schému globálne alebo definovať viacero a použiť ich podľa profilu. Windows Terminal obsahuje niekoľko predvolených tém, ale môžete si tiež vytvoriť vlastnú farebnú schému určením presných farieb.

Teraz je to miesto, kde sa myšlienka kariet s profilom pre každú konzolu stáva v praxi zrejmou. Namiesto toho, aby všetky karty vyzerali identicky, môžete každej konzole dať odlišnú vizuálnu identitu. Chladnejšia paleta pre PowerShell, niečo tmavšie a tlmenejšie pre WSL, možno teplejší odtieň pre Príkazový riadok. Po chvíli prestanete čítať názvy kariet a na prvý pohľad poznáte, kde sa nachádzate.

Ale vzhľad je len polovica; keď prejdete do nastavení jednotlivých profilov, je toho možné nakonfigurovať viac.

Vyberte profil, napríklad PowerShell, a otvorte ho. Uvidíte stránku nastavení, ktorá zrkadlí rozloženie predvolieb, ale akákoľvek zmena tu sa týka iba tohto konkrétneho profilu. Prvé nastavenie, ktoré okamžite mení spôsob vašej práce, je Počiatočný adresár. Predvolene sa väčšina shellov otvára vo vašom používateľskom priečinku. Funguje to, ale zriedka je to miesto, kde skutočne chcete začať.

Každému profilu môžete nastaviť iné umiestnenie: priečinok projektu, adresár so skriptami alebo dokonca sieťovú cestu. Keď je nastavené, každý nový panel používajúci daný profil sa otvorí presne tam, kde očakávate, bez ďalšieho navigovania. Je tu však malý háčik. Ak je povolená možnosť „Použiť adresár rodičovského procesu“, prepíše vašu vlastnú cestu. Ak sa vaše zmeny nezdajú byť zachované, zvyčajne je to tento dôvod.

Potom je tu prepínač Spustiť tento profil ako správca. Ak ho zapnete, profil sa vždy spustí s oprávneniami správcu. Namiesto toho, aby ste každý raz klikli pravým tlačidlom myši a vybrali „Spustiť ako správca“, jednoducho otvoríte túto konkrétnu kartu, keď ju potrebujete.

Keď to uvidíte, prestanete používať Terminál starým spôsobom

Po malej konfigurácii prestanú byť vaše karty zameniteľné. Jedna karta sa môže vždy otvárať vo vašom hlavnom projektovom priečinku, pripravená na vývojovú prácu. Iná môže byť viazaná na WSL, s inou farebnou schémou a s už nainštalovanými nástrojmi Linuxu. Tretia môže byť vyhradená na systémové úlohy, vždy bežiaca ako správca. Ešte ďalšia môže byť nakonfigurovaná na rýchle experimenty s príkazovým riadkom v čistom, neutrálnom prostredí.