Prepol som svoje linuxové desktopové prostredie z GNOME a je to oveľa lepšie

Desktopové prostredie (DE) v operačnom systéme založenom na Linuxe možno najlepšie opísať ako kompletné desktopové rozhranie, na rozdiel od Správcu okien, pri ktorom si musíte svoj systém doslova vytvoriť od nuly. Medzi najznámejšie desktopové prostredia vynikajú GNOME a KDE Plasma, pričom KDE zvyčajne ponúka viac vstavaných funkcií, ako je lepšia podpora HDR a tearingu v mnohých nastaveniach.

Rovnako ako mnohí nováčikovia vo svete Linuxu, aj ja som svoju cestu pôvodne začal s Fedora, ktorá má predvoleným desktopovým prostredím GNOME. A ako väčšina, aj mne jeho mnohé zvláštnosti a špecifický pracovný tok úplne vyhovovali — až kým som sa prvýkrát nepresunul na KDE Plasma.

Bola to skúsenosť otvárajúca oči, a tá nakoniec ma viedla na moju cestu objavovania rôznych alternatívnych Linuxových desktopov, ktoré sú k dispozícii, ale zdá sa, že sa z nejakého zvláštneho dôvodu neustále vraciam k KDE. Či už ide o jednoduchší proces nastavenia, alebo o fakt, že jednoducho funguje, desktop Plasma si zaslúži všetku chválu, ktorú dostáva, a je to niečo, čo by som bez váhania odporučil väčšine ľudí.

Prvostranové aplikácie KDE sú jednoducho lepšie

Aplikačné hity definujú systém

Teraz by som nepovedal, že predvolená sada aplikácií GNOME je zlá; opak je pravdou. Pre priemerného používateľa je viac než dostatočná a ponúka slušnú navigáciu a, čo je najdôležitejšie, čisté, prívetivé rozhranie. Ak sa však chcete dostať do oblasti pokročilých používateľov, tam sa to stáva oveľa zaujímavejším, pričom KDE vedie s pomerne veľkým odstupom.

Dobrou bodom na porovnanie by boli predvolené správce súborov pre akékoľvek DE. Nautilus bledne v porovnaní s Dolphin, ktorý má oveľa pokročilejšie funkcie, ako je rozdelené zobrazenie a omnoho rozsiahlejšie nastavenia. Ak patríte do tejto demografickej skupiny, potom je Dolphin takmer samozrejmosťou.

Toto nie je obmedzené iba na správcov súborov. Celá sada KDE sa skladá z niekoľkých veľmi schopných aplikácií, ktoré môžu byť tiež skvelým doplnkom pre správcov okien, aj keď to so sebou prináša určité peklo závislostí. Na porovnanie, GNOME pôsobí jednoducho.

Oveľa podrobnejšia kontrola a prispôsobiteľnosť

GNOME sa vám aktívne postaví

V mnohých ohľadoch môže prispôsobovanie GNOME pôsobiť ako nočná mora, vzhľadom na to, aká rigidná je jeho dizajnová filozofia. Chcete štvorcové rohy? Ťažko, neexistuje jednoduché nastavenie, s ktorým by ste si pohrali. To isté platí pre určité úrovne vizuálnej prezentácie a schopnosť jednoducho požiadať o trochu viac. Práve v týchto malých detailoch vyniká KDE a svet je vám takmer na dosah ruky.

To, že to bolo povedané, témy sú len jedným spôsobom, ako prispôsobiť pracovnú plochu, a sú neúplné bez podrobnej stránky nastavení, ktorá ich dopĺňa, čo je tiež ďalšie víťazstvo pre KDE.

GNOME pôsobí tak, že sa vás snaží vtiahnuť do svojich (často mätúcich) dizajnových filozofií a aktívne ich presadzovať. KDE, na druhej strane, pôsobilo ako nádych čerstvého vzduchu, ktorý vám umožňuje robiť, čo chcete, bez obmedzení.

Samozrejme, existuje aj predvolená pracovná plocha, ktorú väčšina použije v jej pôvodnom stave. Keďže obe prostredia pracovnej plochy nasledujú veľmi odlišné dizajnové filozofie, pravdepodobne si vyberiete jedno pred druhým, pretože ide predovšetkým o preferencie používateľa.

Minimálny problém s závislosťami rozšírenia

Tieto úpravy sú zabudované

Jednou z mojich hlavných nepríjemností s GNOME všeobecne bolo jeho rozšírenie systému. Mať väčšinu možností systému uzamknutých za webovo inštalovateľnými rozšíreniami jednoducho pôsobí ako zvláštna voľba, keď by tieto mali byť už zahrnuté v predvolených systémových ponukách.

Napríklad, GNOME štandardne ukladá horizontálny panel úloh, ktorý sa nachádza na vrchu obrazovky. Ak chcete mať panel úloh v tradičnom spodnom páse vo Windows štýle, je potrebné nainštalovať webové rozšírenie.

KDE má na druhej strane veľmi modulárny panel úloh a dá sa ľahko nakonfigurovať ako vertikálny alebo horizontálny panel. To nezahŕňa rôzne spôsoby, ako ho môžete ďalej prispôsobiť, napríklad efektmi ako priehľadnosť. Toto je len jeden príklad toho, ako KDE vyniká v kontrole používateľa a možnosti prispôsobenia.

Toto bolo tiež to, čo ma presvedčilo pre KDE. Je to systém, ktorý funguje dobre, má skvelé vlastné aplikácie a má pomerne veľa prispôsobení zabudovaných do dobre definovaných menu, a je tiež omnoho prístupnejší než správcovia okien so dlaždicami.

Dôležitejšie je, že to robí tým, že má tieto konfigurovateľné možnosti v rámci desktopového prostredia, a nemusí sa spoliehať na ďalšie závislosti.

Je to ako porovnávať macOS a Windows

KDE a GNOME sa cítia podobne ako Windows a macOS, aspoň čo sa týka ich dizajnovej filozofie. Zatiaľ čo KDE je viac prispôsobiteľné a zamerané na funkcie, GNOME pôsobí oveľa viac predstieraným dojmom. Buď sa naučíte ho milovať, alebo ho nenávidieť.

Je to vlastne to isté aj s macOS. macOS má veľmi osobitnú sadu predvolieb, ktoré je ťažké (ak vôbec) prekonať, spolu s podporou rozšírení takmer na všetko ako kompenzáciu. GNOME napodobňuje tento zážitok, čo môže byť trochu šokujúce.

To prirodzene robí z KDE lepšiu voľbu pre tých, ktorí prechádzajú z Windows, ako som ja. Prináša so sebou známe používateľské rozhranie a poskytuje, čo by som povedal, ešte lepšiu skúsenosť, ponúka oveľa väčšiu modularitu bez balastu.

Niektorí ľudia majú radi pracovný tok GNOME, a to je úplne v poriadku. Napokon, každá pracovná plocha je dobrá, pokiaľ zvláda základy a neprekáža vám — čo je niečo, čo GNOME zvláda celkom dobre. Pre tých, ktorí hľadajú niečo navyše, je tu vždy KDE, ktoré sa zdá s každou aktualizáciou verzie zlepšovať, a to ma núti pri ňom zotrvať.